Pohyb energie a jej vplyv na náš život
Človek je tvor zvláštny. Narodili sme sa do dokonale vymysleného vesmírneho systému. Zem je jeho súčasťou. Vraj je to jediná planéta svojho druhu. Nikde inde neviete zažiť takýto spôsob bytia, takúto rozmanitosť rastlinného a živočíšneho druhu. Za X rokov ľudskej existencie sme sa dopracovali k úžasnej kvantite, pod záštitou túžby po kvalite. Z dôvodu úspornosti budujeme rovné cesty, ktoré nekopírujú krajinu a navyše zrýchľujú tok energie. Pritom sme sa dostali do štádia večného blúdenia v kruhu. Akoby ľudstvo ešte nepoznalo jeden z najdôležitejších zákonov Vesmíru...
Príroda vytvorila nádhernú scenériu a my sme sa od nej odtrhli. Budujeme betónové územia na úkor prírody. Nerešpektujeme našu Zem a nemáme k nej úctu. Koncentrovali sme naše obydlia na malú časť územia s cieľom optimalizovať a minimalizovať. Samozrejme zrýchľovaním. Uviazli sme v tom. Zacyklili sa a nevieme z toho von. Žijeme bezpečný život. Drvivá väčšina ľudí presne vie, čo bude zajtra, cez víkend alebo cez prázdniny....a keď to nevie, cíti sa destabilizovaná. Snahou o nezávislosť sa stávame závislí. Spoločnosť akoby sledovala záujmy užšej (silnejšej) skupiny ľudí, samozrejme na úkor slabšej väčšiny. Nie je to paradox? Zobuďme sa!
Milujem kopanice....tam kde sa cestičky vinú od obydlia k obydliu kopírujúc prírodnú scenériu. Domy sú roztrúsené po stráni, rešpektujúc veľkosť ducha svojich obyvateľov. Poskytujú zázemie , súkromie i priestor. Vždy keď idem po takej cestičke, ktorá obchádza veľký strom, kopec , skalu, potok.... predstavujem si toho človeka, ktorý vtedy, keď sa lial asfalt na cestu rozhodol, že ten kopec, skala , strom tam zostane. Viem si predstaviť tú ženu v kroji ako kričí na muža : "Tá slivka tu zostane! Nevykopeš ju! Leda ak cez moju mŕtvolu!" A múdro. Pozvoľna sa vinúci chodník, alebo cesta zabezpečujú neustály prísun jemne prúdiacej energie. Vnímate okolie a podvedome sa harmonizujete s okolím. LA DOLCE VITA (Sladký život). Žiadne rovné široké cesty po ktorých sa rýchlo dostanete do práce a večer zasa domov. Zrýchľuje sa tok energie, stupňuje sa napätie a stres. Výkon a rýchlosť. Nekonečné porovnávanie. Aj výškové budovy vytvárajú tlak. Človek ako by mal pri nich pocit, že nie je dosť dobrý....cíti napätie a tlak. A tak sa ženieme stále za niečím, aby sme to prehlušili. Nevieme oddychovať, nič nerobiť. Len tak ísť na prechádzku do lesa a nechať sa zharmonizovať prírodou. Pretože ak nezískame ocenenie, nezarobíme peniaze alebo skrátka nevidno výsledok našej práce, spoločnosť nás jednoducho považuje za lenivca a darmožráča. Ako to zmeniť? Dokáže spoločnosť zmeniť svoje preferencie a hodnoty, aby zmenila každého jedného jednotlivca? Dokáže jednotlivec zmeniť celú spoločnosť ? Hovorí sa: "Zmeň seba, zmení sa všetko ostatné." Želala by som si, aby všetky naše zmeny boli vedomé, bez zbytočných strát a trápenia. Aby úprimná radosť bola výsledkom každej našej zmeny. Aby krása, pôvab a harmónia, ktoré nám prinášajú estetický pôžitok pretože povznášajú nášho ducha, boli už raz a navždy akceptované spoločnosťou za významnú hodnotu.
Ja som sa pred pár rokmi začala riadiť v mojom živote učením 5000 rokov starým. Vyhovuje mi, že to nie je len učenie, ale praktické, tvorivé reorganizovanie. Použiteľné vždy a všade. Výsledkom je umenie. Feng Shui rešpektuje všetko a všetkých vôkol seba a prospech patrí všetkým... poskytuje návod a má reálne výsledky. Je to stabilná základňa čohokoľvek, čo sa rozhodnete žiť.