Na veciach, ktoré nás obklopujú, záleží!

13.01.2018

Poznáte ten pocit, keď vojdete do obchodu a siahnete po krásnom tovare - je úplne jedno čo to je, či topánky, oblečenie alebo zošit v papiernictve. Zaručene to bude drahšie, ako je porovnateľný tovar v danej kategórii , alebo sa mýlim? Koľké máme túto skúsenosť, že si vždy vyberieme to drahšie ...

Boli časy, keď som si povedala: Čo sa zbláznili? 4,90 eur za zošit?! Buď som si kúpila lacnejší, alebo som nekúpila od rozhorčenia vôbec nič. Časom som ale zistila, že obyčajný zošit som nepoužívala, niekde sa zapatrošil a plány, ktoré som s ním mala sa neuskutočnili. Elán sa kdesi vytratil... Keď som si ho nekúpila a zistila som, že sa k tomu tovaru z času na čas v myšlienkach vrátim, išla som do obchodu a kúpila si ho! A mala som radosť!!! Obrovskú radosť! A z tej radosti potom pramení úspech Vášho snaženia. Celé je to o tom, že VY si to zaslúžite. Ste toho hodní!

Obklopovať sa peknými vecami pre radosť má zmysel. Vaša duša vybruje na vyšších frekvenciách, vaša nálada je povznesená, myšlienky optimistickejšie a život krajší. Všetko sa vám podarí!

Keď som sa rozhodla kúpiť dom - tú prázdnu, neútulnú stavbu, prvá vec, ktorú som urobila bola, že som si kúpila krásny zakladač na inšpirácie do domu. Viď obrázok. Sem som si zakladala výstrižky z časopisov, aby som si ujasnila ako má vyzerať kúpeľňa, kuchyňa, izby, nábytok , dekorácie, parkety a aj záhrada. Tiež Terezkine kresby boli mojou inšpiráciu. Skrátka taká inšpiratívna kniha o našich snoch o bývaní. A samozrejme feng shui projekt, ktorý určoval aké farby a materiály v ktorých miestnostiach môžem použiť. Do zošita som si zas zapisovala všetko, čo mám vybaviť. To čo bolo vybavené, som potom vyčiarkla, ale samozrejme pribúdali stále nové a nové úlohy.... Teraz, keď si ho otvorím a pozriem sa vôkol seba môžem povedať, že moje sny boli splnené na 95 % a to je slušná úspešnosť. Keď dokončím pár detailov a konečne sa vrhnem na záhradu zostúpi nebo na zem .... Viem to. Už sa to raz stalo.... deti z našej ulice hrali skrývačku a behali aj s mojom dcérkou z dvora do dvora . Ja som polievala záhradu. Keď prebehla susedkina dcérka našou vstupnou bránkou, zastala a zhlboka sa nadýchla. Povedala: " Ako to tu krásne vonia." Vlhkosť vody zvýraznila vôňu kvetov a kríku, čo vonia ako citrón. Blažene sa usmiala a utekala ďalej. V tej chvíli som sa vystrela a pocítila prítomnosť tej neviditeľnej sily, ktorá tu je. Dokonalosť okamihu , ktorý práve prežívam. Vlastnú silu a veľkosť, schopnosť tvoriť hodnotu, ale i prítomnosť faktu, že zem je guľatá.

Už nerobím kompromisy. Vždy sa snažím ísť cestou srdca - duše. Keď na to hneď nemám, radšej počkám a hľadám spôsob ako to získať. Niekedy si naozaj stačí zaželať.... Lebo presne ako raz povedal Kamil Peteraj: 

  " Výberom zlatej strednej cesty, dávame si deň čo deň doživotné tresty. "

© 2017 Nadežda Hlbočanová                                       hlbocanova38@gmail.com                           +421 948 031 389                                                                                     
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!